Túlačky

remeselné cechy v kráľovskom meste kežmarok

Mesto Kežmarok vzniklo zlúčením viacerých osád pôvodného slovanského obyvateľstva s osadou nemeckých kolonistov. Práve táto symbióza kultúr viacerých národností, výborná zemepisná poloha pri obchodnej ceste, spájajúcej Orient so severom Európy a viacero hospodárskych a politických privilégií umožnili rýchly hospodársky rozvoj vznikajúceho mesta, ktoré od svojho vzniku malo obrovskú možnosť obchodovania a výmeny tovaru, takže sa v stredoveku stalo jedným z hlavným centier remeselnej výroby a obchodu na území Slovenska. Hospodársky rozmach mesta bol citeľný aj napriek tomu, že mesto prežilo mnoho vojen, nešťastí, požiarov a epidémií.
Prevažná väčšina mužského obyvateľstva Kežmarku sa zaoberala remeslom.

Už v 15. storočí sa začala práca remeselníkov natoľko špecializovať (napr. r. 1433 bolo v Kežmarku už 33 druhov rôznych remesiel), že sa z jedného základného remesla vytvorili ďalšie odvetia. Počet remeselníkov neustále narastal a aby nedošlo k sporom, začali sa remeselníci rovnakého, resp. príbuzného remesla zlučovať do bratstiev, z ktorých sa vyvinuli cechy.

V Kežmarku je z obdobia 15. – 19. stor. známych zatiaľ 40 cechov. Týmto počtom sa zaradil do prvej desiatky miest v rámci Slovenska. Hoci v Kežmarku počet remesiel prevyšoval číslicu 50 i viac, niektoré remeslá mali nízky počet majstrov – na založenie vlastného samostatného cechu boli potrební aspoň traja.

Kežmarské cechy možno rozdeliť do týchto skupín:

I. Cechy zaoberajúce sa výrobou a získavaním potravín:
rybársky (1453) – druhý najstarší cech na území mesta Kežmarok,
mäsiarsky (1545),
pivovarnícky (1589),
pekársky (1607),
mlynársky (1712)

II. Cechy spracujúce kovy:
zámočnícky (1443) – najstarší cech na území mesta Kežmarok,
kováčsky (1490),
cech kováčskych tovarišov (1515),
cech podkúvačov a panvičkárov (1633),
cech zámočníckych a puškárskych tovarišov (1674),
zlatnícky (1713),
ihlársky (pred 1729),
cech podkúvačov a kolesárov (1740),
cech cinárov a tokárov (1816)

III. Cechy spracujúce drevo:
stolársky (1606),
debnársky (1609),
kolesársky (1633)

IV. Cechy vyrábajúce a spracujúce textil:
súkennícky (1475) – tretí najstarší cech na území mesta Kežmarok,
krajčírsky (1548),
povraznícky (1570),
cech tkáčov ľanového plátna (1587),
klobučnícky (1621),
gombikársky (1666),
farbiarsky (1713)

V. Cechy vyrábajúce a spracujúce kožu a kožušinu:
Bratstvo Jána Krstiteľa – spracovávatelia kože (1491),
cech taškárov (1542),
cech ševcov – tovarišov (1552),
cech ševcov – majstrov (1573),
kožušnícky (1581),
garbiarsky (pred 1609),
remenársky (1609),
sedlársky (1614),
čižmársky (1645)

VI. Cechy spracujúce hlinu:
hrnčiarsky (1556)

VII. Cechy so stavebnou činnosťou:
cech kamenárov a murárov (1521),
tesársky (1768)

VIII. Cechy s obchodnou činnosťou:
cech obchodníkov (1825)

IX. Cechy s ostatnou činnosťou:
cech remeselníkov (1658),
cech maliarov (1673),
cech knihárov (19. storočie)

K unikátnym cechom patril cech taškárov (jeden z dvoch na vtedajšom území Slovenska) a cech sedlárov (jeden zo štyroch). Po celej Európe preslávili Kežmarok farbiari, zlatníci, stolári atď.
Hoci cechová výroba bola zrušená r. 1872, už predtým vzniklo v Kežmarku niekoľko podnikov: kameninová manufaktúra, manufaktúra na súkno, továreň na výrobu smoly, škrobu, pivovar, Prvá uhorská mechanická pradiareň ľanu a konopnej priadze atď.

 

Zdroj (prevzaté z):
http://elro.kezmarok.sk/web/index.php?option=com_content&view=article&id=51&Itemid=83
http://www.kezmarok.net/sk/historia-mesta

error: