Túlačky

ľudové povesti

povesť

(historická rozprávka, miestna báj)

epický žáner ľudovej prózy, ktorý obsahuje lokalizáciu (miestnu alebo historickú). Povesti majú pevný vzťah ku skutočnosti, a to napriek črtám fantastickosti a iracionálnosti. Rozprávania sú podávané ako skutočnosť. Majú tomu slúžiť i poetické prostriedky: nespochybniteľné tvrdenia (apodiktické výroky), odvolávanie sa na svedectvo osôb (predkovia, príslušníci rodiny), vecí (znaky na predmetoch) a iné. Obsahom povestí sú príbehy vymykajúce sa z bežného života. Takými sú najmä výnimočné udalosti, vzťahujúce sa na lokálne či regionálne spoločenstvo alebo národ. Povesti majú predovšetkým poznávaciu, informatívnu a hodnotiacu funkciu. Boli spontánnou informačnou bázou spoločenstva, relatívne nezávislou od oficiálnych zdrojov ideológie a informácií o jeho histórii. Zároveň sa vnímala aj ich rozprávačská, estetická funkcia.

Jedným zo základných mechanizmov tvorby povestí je naivné etymologizovanie (odvodzovanie názvu lokality napríklad od zvolania prvého osadníka: Zliechov – zlý chov). Ústne tradovanie umožňovalo variovať na princípe cyklizácie (napríklad konkretizovaním času a miesta), zámenami účinkujúcich postáv (ten istý príbeh sa pripisuje rôznym historickým osobnostiam). Aj preto je problematické chápať povesti ako historický prameň. Medzi základné tematické skupiny patria miestne povesti, historické povesti a démonologické povesti. Zastúpenie povesťových látok a motívov v inonárodných katalógoch ľudovej prózy je svedectvom ich internacionálneho charakteru.

 

miestne povesti

(miestne báje, skazky)

epický žáner ľudovej prózy. Miestne povesti sa tematicky viažu na konkrétne miesto, lokalitu, prírodný útvar (skala, jaskyňa, hora), pamätný strom, studničku, jazero, kostol, hrad. Spravidla podávajú naivnú etymológiu pomenovania miestneho objektu – etymologické povesti (podľa majiteľa, prvých osadníkov, významnej udalosti, ktorá sa na tom mieste odohrala, alebo podľa zvolania či rozhovoru, ktorý prebehol vo chvíli založenia). Vysvetľujú vznik a pôvod zvláštnych javov, objektov a útvarov  – etiologické povesti (skamenení svadobčania, prepadnutý kostol v jazere) a v duchu ľudových predstáv rozprávajú o ich čarovnej moci (rytieri čakajú v hore na pokyn k obrane národa; biela pani poskytovaním pomoci chudobným vykupuje hriešny život svojho manžela). Takmer každá lokalita má určitý fond takýchto povesťových motívov a látok, ktoré dodnes tvoria súčasť rozprávačského repertoáru. Poetická forma býva jednoduchá, často ide o jedinú zápletku, jeden motív podaný objektívnym vecným štýlom. Mávajú podobu stručného vysvetlenia alebo holej správy, ktorá býva súčasťou informácií o lokalite. Do tejto skupiny povestí patrí aj významná skupina povestí o hradoch a zámkoch, v ktorých sa často vyskytujú a určitým spôsobom sa preferujú sociálne motívy.

 

historické povesti

(historické rozprávky, báje, skazky)

epický žáner ľudovej slovesnosti s historickou tematikou. Vzťahujú sa na významné historické či domnelo historické udalosti a postavy, pričom vysvetľujú ich vznik, priebeh alebo konanie. Toto vysvetľovanie sa v tradičnom spoločenstve chápalo ako vierohodné. Zdanie vierohodnosti sa dosahovalo nespochybniteľnými tvrdeniami, dovolávaním sa svedectva starších ľudí a odkazovaním na rôzne predmety ako dôkazy pravdivosti. Historické povesti sú však skôr poetickým obrazom minulosti, ľudovou filozofiou dejín. Odrážajú sociálne, politické, právne a náboženské postoje nositeľov.

Vo folklórnej tradícii sa vykryštalizovali viaceré povesťové cykly. K najstarším dejinám sa viažu povesti o zániku Veľkomoravskej ríše. Najfrekventovanejší je motív o troch prútoch kráľa Svätopluka, ale známy je aj motív predaja ríše výmenou za bieleho koňa, ktorý sa šíril v stredovekej uhorskej kronikárskej tradícii (potvrdzoval nadradené postavenie maďarskej šľachty). Ojedinelé sú motívy o sv. Cyrilovi a Metodovi. Téma ohrozenia spoločenstva je v povestiach o boji proti Tatárom, Turkom alebo Psohlavcom, ktorí sú v rozprávaniach často stotožňovaní. Cyklus odráža ľudovú skúsenosť z vpádov cudzieho vojska a podáva obraz ľstivého, krutého nepriateľa. Husitská tradícia sa vzťahuje k vysvetľovaniu pôvodu a vzniku osád, obcí a ich obyvateľov (okolie Myjavy, Gemer). Povesti o spravodlivom kráľovi Matejovi sa tradujú vo viacerých krajinách strednej Európy. Iné sú historicko-sociálne povesti, v ktorých nachádzame odraz feudálnych pomerov. Úradníci, správcovia majetkov alebo drábi si trest za nespravodlivosť odpykávajú po smrti ako strašidlá v ľudskej podobe (biela pani, človek bez hlavy, čierny mních) alebo ako zvieratá (čierny pes, čert, kôň). Zvláštnym cyklom historických povestí sú podania o hradoch. Sú často rozvinutejšie a dokumentujú úzku spätosť s literatúrou.

 

demonologické povesti

(démonologické rozprávky, poverové poviedky, poverové rozprávania)

epický žáner ľudovej prózy. Rozpráva sa v nich o nadprirodzených bytostiach alebo o úkazoch na rozvinutejšom rozprávkovom alebo užšom povesťovom princípe. Dotýkajú sa základných hodnôt človeka: osudu, života, zdravia, sily, smrti, výsledkov práce, majetku, bezpečia, z čoho vyplýva ich životnosť a rozšírenosť až do súčasnosti. Nositeľmi deja sú rôzne démonické bytosti (víla, zmok, vodník, čert, striga, mora, revenant, poludnica a iné) alebo človek, ktorému sa s nimi niečo prihodilo, a to väčšinou v noci alebo na pravé poludnie. Príbeh sa rozpráva ako skutočná udalosť, ktorú majú dokumentovať dôkazy (roztrhaný kabát, jazvy na tele, stopy na mieste príhody). Popri nadprirodzených bytostiach v nich vystupujú aj ľudia s nadprirodzenými schopnosťami, čím sú démonologické povesti blízke čarovným rozprávkam. Rozprávania sa často viažu na situačný kontext – vtedy sú krátke a stručné, niekedy sú však podané v rozvinutej forme folklórnej poetiky. Démonologické povesti patria pravdepodobne k najstarším prejavom ľudovej prózy a zachovali sa v nich doklady názorov a predstáv o príčinách prírodných javov a o súžití človeka s prírodou. Postoj rozprávačov k obsahu tradičných démonologických povestí sa približne od druhej polovice 20. storočia nezriedka mení a rozprávajú sa pre zábavu.

 

zbojnícke povesti

folklórne prozaické skladby o zbojníkoch. V ústnom podaní sa na Slovensku viažu najčastejšie k jánošíkovskej tradícii, ale objavujú sa aj iní zbojníci. Často sa vzďaľujú od základnej idey „bohatým brať a chudobným dávať“, záleží od historického obdobia, v ktorom pôsobili, od miery idealizácie či naopak ich realistického stvárnenia. Mnohí nevyrástli do legendárnej podoby Jánošíka, najviac sa mu priblížil gemerský Mišo Vdovčík (Michal Vdovec). Mnohí, skutoční alebo vymyslení zbojníci, zohrávajú v povestiach len epizodickú úlohu (najmä členovia jánošíkovskej družiny Ilčík, Adamčík, Surovčík, Uhorčík, Hrajnoha, Gajdošík a iní). V povestiach vystupujú aj skutoční zbojníci susedných národov: Oleksa Dovbuš (Ukrajina), Imre Bogár, Šiša Pišta (Maďarsko). Slovenskí zbojníci zase našli prozaický ohlas u nich: Jánošík a Vdovčík v Poľsku, Jánošík na Ukrajine, v Maďarsku i Česku (najmä na Morave).

Zbojnícka tematika prenikla nielen do prozaickej, ale aj piesňovej tvorby (baladickej), tanečných či hudobných kompozícií, detských hier a výtvarného umenia. Najmarkantnejšie sa prejavuje v povestiach a piesňach. Pieseň pracuje len s napovedaním, náznakom, je úspornejšia, „málovravnejšia“. Povesti sa naproti tomu rozbiehajú do epickej šírky.

Súhrn motívov pri významnejších zbojníckych postavách vytvára ich osobitú biografiu:
a) zbojníkova mladosť, jeho vlastnosti, schopnosti a výstroj;
b) zboj;
c) lapanie zbojníka;
d) smrť;
e) zbojnícky odkaz.

Skutočný život zbojníka bol neopakovateľný, avšak vo folklóre sa mnohé príbehy veľmi podobajú. Analýza spojená so štúdiom starších dokladov o zbojníkoch dokazuje, že povesti vznikali bezprostredne po skutočnej udalosti, avšak mohli sa zrodiť aj oveľa neskôr. O Jánošíkovi sa rozprávalo už za jeho života, ale ešte vo väčšej miere ihneď po jeho smrti. Do skutočnej legendy prerástol postupne, zrejme pod vplyvom obľúbených rytierskych a zbojníckych románov, šírených od 18. storočia z Nemecka.

 

 

Zdroj textu:
povesť: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3474
démonologické povesti: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=4598
miestne povesti: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=3465
historické povesti: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=4607
zbojnícke povesti: http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=4658

error: