Túlačky

traja králi

Tradičný sviatok Traja králi, pripadajúci každý kalendárny rok na 6 januára je u západných kresťanov oficiálne sviatkom Zjavenia Pána. Tento cirkevný sviatok je na Slovensku zároveň aj štátnym sviatkom.

Podľa liturgických pravidiel rímskokatolíckej cirkvi týmto dňom (resp. presnejšie prvou nedeľou nasledujúcou po „Troch kráľoch“) končí vianočný cyklus (vianočné obdobie).
Na Východe (cirkev východného obradu) sa v tento deň slávili Vianoce, čo do dnešných dní je stále aktuálne u pravoslávnych veriacich.

 

Pradávna legenda o Troch mudrcoch má svoj základ v Biblii

Legenda viažúca sa k Trom kráľom hovorí, že to boli „traja mudrci v východu“ (niekde sa prekladajú aj ako mágovia), ktorí mali stelesňovať múdrosť vtedajšieho sveta. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd (astronómovia/ astrológovia). Požívali pravdepodobne ešte väčšiu úctu ako králi, keďže takto vzdelaní muži bývali obyčajne radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva.
V našich krajoch, hlavne v kresťanskej tradícii, sa ale nespochybňuje kráľovský pôvod mudrcov, ktorí prišli pozdraviť narodeného Ježiška.

obr. č.1 Klaňanie sa troch mudrcov, reliéf na katedrále sv. Lazara, Autun, Francúzsko

Nič viac nevieme povedať ani o hviezde, ktorá sa spomína v evanjeliu a ktorá ich priviedla až do Betlehema. Bádatelia sa domnievajú a prikláňajú sa k hypotéze, že títo učenci pri pozorovaní astronomických úkazov na oblohe objavili „novú žiarivú hviezdu“. V súhvezdí Rýb totiž v čase predpokladaného Kristovho narodenia mala nastať konjunkcia planét Jupiter a Saturn, čo sa na nočnej oblohe pravdepodobne prejavilo ako „veľká žiarivá hviezda“. Práve ona mala podľa legendy týmto mudrcom po celý čas putovania ukazovať smer a nakoniec ich mala priviesť až do Betlehema. Existujú rôzne dohady a aj v súčasnosti sa rozvíjajú viaceré teórie.

Ich počet ani mená Biblia ale neuvádza. Spomenutí sú len v Evanjeliu podľa Matúša (presnejšie: Mt 2,1-12). Číslo tri je skôr záležitosťou tradície a nikde nie je potvrdené. Možno vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu – zlato, kadidlo a myrha. Mená mudrcov Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite. (Niektoré zdroje tvrdia že ich mená vznikli už v 5 stor.) Najstarší z nich mal byť práve prvý spomenutý, teda Gašpar (Caspar resp. Kašpar), prostredný Melichar (Melkon či Mechior). Obaja mali bielu pleť. Ako najmladší bol zobrazovaný Baltazár (Balthazar, Belsazar alebo Balzar), ktorý sa na obrazoch objavoval ako urastený muž a v západnej tradícii je zvykom zobrazovať ho ako muža tmavej pleti resp. priamo černocha.
Každý z jeho nositeľov predstavoval jednu časť vtedy známeho sveta – Afriku, Áziu a Európu resp. čas mladosti, dospelosti a staroby.
Jednotlivé mená znamenajú: Gašpar („Majster pokladu“), Melichar („Môj kráľ je svetlo“) a Baltazár („Ochraňuj jeho život“)

Celý príbeh o Troch kráľoch v sebe zahŕňa výraznú symboliku a poukazuje na mnohé cirkevné vieroučné tvrdenia. O čísle tri sme sa už zmienili vyššie. Keďže mudrci neboli židovského pôvodu, ale mali to byť prví pohania, ktorí uverili v Ježiša Krista. Tým že sú popisovaní ako mudrci resp. králi malo to znamenať, že celý vtedajší svet vzdelania a múdrosti pokloní sa pokľakne na kolená pred Kristom, novým pánom sveta. Ich návšteva sa niesla aj v znamení obdarovania malého Ježiška na tú dobu veľmi vzácnymi darmi. Uvádza sa, že to boli to zlato, kadidlo a myrha.

obr. č.2 Anjel a Traja králi, reliéf na katedrále sv. Lazara, Autun, Francúzsko

Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ. Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali. Dejepisec Herodot hovorí o zvyku na Východe, podľa ktorého keď sa stretli dvaja rovnocenní muži, objali sa, no ak bol jeden z nich vyššie postavený, ten druhý pred ním pokľakol. Keďže si mudrci pokľakli na zem – ako píše ďalej Matúš – tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary – zlato, kadidlo a myrhu.
V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní bola vraj predzvesťou jeho budúceho golgotského osudu v dospelosti a jeho obety za spásu ľudstva.
Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa. Viac o nich nevieme.

 

Trojkáľové sväteniny

Súčasťou liturgie v rímskokatolíckych kostoloch (svätej omše) v nedávnej minulosti boli tzv. trojkráľové sväteniny. Prvou a najzákladnejšou bola voda. V tento deň priniesli ľudia vodu na svätenie v kadiach a krčahoch, ktoré doniesli priamo do kostola alebo postavili pred chrám.Takúto svätenú vodu poznáme aj pod názvom „trojkráľová voda“. Z takejto vody si každý veriaci mohol nabrať pre svoju vlastnú potrebu. V minulosti sa takejto posvätenej vode pripisovala veľká moc. V niektorých rodinách sa dokonca aj obradne pila, aby každý člen rodiny bol po celý rok zdravý a vyhýbali sa mu choroby. Taktiež sa ňou sa vykropili príbytky, maštale a dávala sa piť aj hospodárskym zvieratám, aby prospievali.

Okrem vody kňaz posvätil znakom kríža a pokropením požehnal aj kriedu, sviečky, soľ a niekedy to bol aj cesnak. Do polovice 20. storočia tieto posvätené predmety slúžili v ľudovej tradícii ako magický prostriedok na ochranu ľudí, zvierat, obydlia aj úrody pred démonmi, strigami, vodníkmi, démonmi chorôb ale aj ako ochrana pred živlami pred hromom či bleskom. Na prelome 15. a 16. storočia sa svätilo aj zlato, kadidlo a myrha – dary troch kráľov.

Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev, ktoré prevzali do svojich obradov najviac starších zvykov a najmenej ich menili, zaviedli svätenie vody priamo v potokoch a riekach. Robili tak na miestach povyše dediny. Tečúcu „jordánsku vodu“ svätili gréckokatolícki kňazi ráno na Tri krále pred zhromaždeným ľudom i v obciach severozápadného Slovenska. Každý z prítomných mal pri sebe čečinovú chvojku, ktorú namočil do posvätenej vody a pokropil sa ňou.

obr. č.3 Na tejto reprodukcii, ktorej originál pochádza asi zo 6.1.1939 sú gréckokatolícki veriaci zo Šarišskej vrchoviny v obci Sedlice (okr. Prešov), pri svätení tzv. jordánskej vody na sviatok Troch kráľov

Posvätenú soľ pridávali gazdovia dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením.

Podobné magické ochranné schopnosti sa prisudzovali aj trojkráľovej kriede, taktiež posvätenej v tento deň. Kruh nakreslený posvätnou kriedou bol miestom, do ktorého nemali prístup žiadne zlé sily a mocnosti. Ak mal napríklad niekto pocit, že ho chodí v noci gniaviť mora, mal si nakresliť okolo postele kruh touto trojkráľovou kriedou.

 

Trojkráľové obchôdzky (koledovanie)

Slovo koleda má viacero významov. Označuje nielen piesne spievané vo vianočnom období, ale aj hovorené či deklamované vinše a želania hojnosti, ktoré privolávali do domu šťastie, zdravie a blahobyt. Koledou sa nazývala tiež obchôdzka spojená so spevom a vinšovaním, ale aj odmena, ktorú koledníci dostávali od navštívených rodín. A práve deň Troch kráľov bol posledným dňom obchôdzok a kolied vianočno-novoročného obdobia.

Koledníci nosili so sebou rozličné rekvizity ako hviezdu, betlehem, štrnagjúce pastierske palice a podobne. Vinšovanie malo rozličné formy. V niektorých oblastiach chodili mladí ľudia v skupinkách po domoch a spievali až do polnoci vianočné piesne, čím chceli odovzdať svoju radosť z narodenia Božieho syna. Inde sa udomácnili betlehemské, pastierske či trojkráľové hry majúce formu divadelnej hry alebo obsahujúce prvky dramatizácie.

Maštaľka je skromná, tichá,
králi do nej náhlia sa.
Na dieťatko oslík dýcha,
svieti hviezda – stokrása.

 

Nová tvár starodávneho zvyku

„Koledovanie v období Vianoc je obradom hlboko zakoreneným v celej Európe i za jej hranicami. Mohli by sme však povedať, že je to jeden zo zvykov nemajúcich vlasť, lebo ani jeden zo súčasných národov sa nemôže pochváliť tým, že mu dal počiatok,“ tvrdí významný rumunský etnológ a folklorista Petru Caraman a dodáva: „Jeho podstata je kresťanská, pretože sa s ním stretávame u kresťanských národov.“ Koledy boli po mnohé stáročia neodmysliteľnou zvukovou kulisou dotvárajúcou atmosféru Vianoc. Tradícia koledovania sa u nás v posledných rokoch zachovala len v niektorých regiónoch, avšak prostredníctvom koledníckej akcie Dobrá novina sa ju od roku 1995 darí obnovovať na celom Slovensku.

Novinu radostnú oznámim vám,
že sa nám narodil dnes Kristus Pán,
to dieťa krásne, nad slnko jasné,
anjeli spievajú, slávu mu vzdávajú pri Betleheme.

 

Kňazská koleda

V mnohých rímskokatolíckych lokalitách sa dodnes zachováva tzv. kňazská koleda (alebo vysvácka), ktorú evanjelická cirkev zakazovala už v 16. storočí.

Pri dopoludňajších bohoslužbách sa cirkevníci dozvedeli, u koho s koledou začne kňaz a ktorým smerom bude postupovať. V domoch bol stôl prikrytý bielym obrusom, na ňom krížik, zapálená sviečka, na miske plodiny, zrno, klobása, vedľa dve tri hrste vyčesaného ľanu, prípadne i peniaze.

Skupinu chodiacu z domu do domu tvorili viacerí členovia: kňaz, kostolník, rechtor (učiteľ – mnohokrát vykonávajúci aj funkciu organistu), príp. organista, miništranti ako speváci a dvaja mechonošci, ktorí zbierali dary do vreca (príp. nosiči vyzbieraných naturálií, no v predchádzajúcich desaťročiach sa naturálie už nedávali.). Kňaz so sprievodom zaspievali niektorú z piesní, za ktorou nasledovala modlitba pri ktorej požehnal príbytok, očistil ho kadidlom a svätenou vodou a učiteľ nad dvere izby kriedou napísal tradičné iniciály: najprv prvé dve číslice letopočtu, za nimi C + M + B a nakoniec druhé dve číslice kalendárneho roku (napr. 19 C + M + B 99). Písmená C + M + B sú skratkou latinského Christus Mansionem Benedicat (Kristus žehnaj tento dom). V ľudovej tradícii sa uvedené písmená skôr interpretovali ako počiatočné písmená mien troch mudrcov, ktorí sa podľa legendy prišli pokloniť novorodenému Ježiškovi: Gašpar + Melichar + Baltazár. Bolo to asi aj preto, že ich počiatočné písmená mali pomerne výraznú podobnosť (C + M + B vs G + M + B).

Napokon si koledníci posadali za stôl, kde im priniesla gazdiná pohostenie. Tesne pred príchodom koledníkov, ktorý ohlasovali miništranti zvonením, gazdiná zvyčajne nasypala pod prah zrno. Keď odišli, rýchlo ho pozmetala a hodila sliepkam, aby dobre niesli vajcia. Na miesto, kde predtým sedel kňaz, si sadla mladá dievka. Tradovalo sa, že sa do roka vydá.

Samotné svätenie domov je zvyk, ktorý má pôvod pravdepodobne v staroslovanských tradíciách. Prelínanie staroslovanských obyčají s kresťanskými obradmi je zrejmé aj pri posväcovaní vody.

S cirkevnou koledou sa chodievalo väčšinou na Tri krále, ale neboli zriedkavé ani iné termíny (na Nový rok, na Štefana). Termín nezávisel len od miestnych zvyklostí, ale aj od veľkosti farnosti. Ak bola obec väčšia, alebo ak do jednej farnosti patrilo viac obcí, rozložila sa koleda a s ňou súvisiace zvyky na sviatočné dni a nedele patriace do tohto obdobia.

Tradícia trojkráľových obchôdzok mávala v rôznych častiach Slovenska rozličné podoby.

 

Trojkráľové hry

Sú známe aj ako chodenie s hviezdou. Okrem spomínanej kňazskej koledy mnohokrát v skupinkách obchádzali všetky domy a prežehnávali príbytky aj skupiny mládencov (obvykle vo veku 12 – 15 rokov). Zobrazovali biblických Troch kráľov, štvrtým niekedy ešte býval buď hviezdonos alebo anjel.

Prví dvaja králi Gašpar a Melicher mali oblečené spravidla biele dlhé košele, na hlavách mali okrúhle vysoké papierové čapice, oblepené zlatými papierovými hviezdičkami alebo lesklým farebným papierom. Gašpar väčšinou niesol malý drevený betlehem v podobe kostolíka. Keďže podľa legendy bol jeden z mudrcov černoch, jeden z chlapcov mal začiernenú tvár sadzami, šiel v rade ako posledný. Králi držali dlhé palice a búchali nimi o zem alebo aj štrngali na nich pripevnenými plieškami do rytmu. Tak sa ohlásili pred vstupom do každého domu. Potom zaklopali na dvere a začali spievať.

Nosili so sebou betlehem a vinšovali alebo predvádzali trojkráľovú hru, ktorej obsahom bola návšteva troch mudrcov v Betleheme. Skupinka domácim povinšovala, zaspievala a poďakovala za odmenu.

obr. č.4 Začiatok trojkráľovej hry chodenie s hviezdou. Prevzaté z Kollár, J.: Národnie spievanky. Bratislava 1953, 103.

obr. č.4 Začiatok trojkráľovej hry chodenie s hviezdou. Prevzaté z Kollár, J.: Národnie spievanky. Bratislava 1953, 103.

Trojkráľové koledy sa prelínajú s ostatnými kolednými piesňami vianočného a novoročného obdobia, ale aj s duchovnými piesňami. Oproti starším zápisom sa hra zredukovala na jednu alebo dve piesne. V súčasnosti sú trojkráľové obchôdzky zriedkavé a asi najznámejšou z piesní, ktoré sa zachovali poznáme:

„My Tri krále prišli sme k vám,
ščastí, zdraví neseme vám.
Ščastí, zdraví, dlhé léta,
my zme Tri Krále zdaleka.
Daleká je cesta naša,
hledáme nážho Pána, Ježiša!“

 

Rozpracovanejšou, ale už zaniknutou hrou je chodenie s kolískou, kde traja králi vystupovali spolu so sv. Jozefom a Pannou Máriou. V súčasnosti sú trojkráľové obchôdzky zriedkavé, zachovávajú sa v piesňovom repertoári.

V niektorých častiach Slovenska chodili na Tri krále ešte aj betlehemci.

 

Tri krále – končiace obdobie mágie zimného slnovratu

V tento deň bolo už ľuďom zrejmé, že svetlo opäť začína pomaly a postupne víťaziť nad tmou.

Dievčatá sa hneď ráno, ešte pred východom slnka, umývali snehom, čo im malo zaručiť sviežu belostnú pleť.

Trojkráľový večer je večerom, kedy sa predpovedala budúcnosť. Keď ľudia chceli vedieť, kto z nich najskôr zomrie, zapálili rovnako dlhú sviečku. Komu sviečka zhorela najskôr, ten zomrel ako prvý. Naviac podľa stúpajúceho alebo klesajúceho dymu sa dalo poznať, či sa jeho duša dostane do neba alebo do pekla.

Kto sa chcel dozvedieť niečo z budúcnosti, mohol taktiež pripraviť 7 hrnčekov, ktorými priklopil rôzne predmety (kúsok uhlia, hrebeň, peniaz, figúrku dieťaťa, prsteň, kúsok látky a chleba). Každý si potom zvolil hrnček, odklopil ho a podľa predmetov pod ním sa usudzovalo, čo ich čaká. Peniaz znamenal bohatstvo, hrebeň nedostatok, prsteň svadbu, látka cestovanie, figúrka dieťaťa narodenie dieťaťa, chleba dostatok všetkého a uhlie nemoc či smrť.

Gazdiné navarili v tento deň šúľance, ktoré mali byť dlhé a hrubé, aby také bolo aj obilie. V niektorých obciach posypali dvor ovsom, aby bol veľký ovos a aby zbojníci nevošli do dvora.

 

Nedeľa po Zjavení Pána je sviatkom Krstu Krista Pána a zároveň posledným dňom vianočného obdobia. Po tomto termíne sa v kostoloch prestanú spievať vianočné piesne, odstraňuje sa vianočná výzdoba a betlehemy môžu ostať iba v bočných kaplnkách. V cirkevnom liturgickom kalendári nasleduje tzv. obdobie cez rok.

Zaujímavé video z Hornej Súče (okr. Trenčín) o Troch kráľoch z cyklu „Rok v Hornej Súči s Chotárom“ (časť 2)

 

Zdroj info a obrázkov:
http://www.zivotopisysvatych.sk/zjavenie-pana-traja-krali/
http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/zima/tri-krale/
http://www.jankohrasko.sk/clanok/15906/zvyky-a-tradicie-na-tri-krale/
http://www.jankohrasko.sk/clanok/16294/na-tri-krale-fasiangy-klopu-na-dvere/
http://pranostikyprachomzapadnute.blogspot.sk/2013/01/zvyky-pranostiky-na-troch-kralov.html
http://www.dobranovina.sk/materialy/

NÁDASKA Katarína, Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a svaiatkoch; 2012; Fortuna Libri; ISBN: 978-80-8142-056-5
DEMO Ondrej, Vianočné ľudové koledy, vinše a hry

obr. č.1 https://www.durhamworldheritagesite.com/architecture/romanesque/st-lazare
obr. č.2 https://idrilsfantasy.wordpress.com/2012/11/18/saint-lazare-cathedral/
obr. č.3 http://doko.blog.sk/detail.html?a=e53e35e20de668a58201a7f0aa70f4f5
obr. č.4 http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=4793

error: