Túlačky

stridžie dni

Koniec jesene a začiatok zimného obdobia sa oddávna považuje za čas, v ktorom tma (zlo a škodlivé temné sily) začali nadobúdať prevahu nad svetlom (dobrom).

Podľa mýtického myslenia táto cyklicky sa opakujúca skutočnosť u našich predkov vyvolávala obavy a strach. Predstavovali si zlých, škodlivých démonov, ktorí zvíťazili nad blahodarným slnkom. Ľudia túžobne čakali na Zimný slnovrat (síce dĺžkou najkratší, no z pohľadu našich predkov zároveň jeden z najvýznamnejších dní v roku), ktorý bol začiatkom novej etapy roka a definitívnym znakom víťazstva dobra nad zlom, svetla nad tmou. V období, ktoré mu predchádzalo, sa pred strachom bránili.

Predlžovanie noci na úkor denného svetla v našich predkoch vyvolávalo predstavy o nadvláde nepriaznivých síl, pred ktorými bolo potrebné chrániť celé hospodárstvo.

Ľudia sa pred zlom a nečistými silami bránili prostriedkami ochrannej mágie (magické rastliny, špecifické predmety), ochrannými magickými znakmi (kríž, kruh) a rozličnými symbolickými magickými úkonmi (obchádzanie), rituálmi a zvykmi. Najčastejšie pritom používali cesnak, cibuľu, svätenú vodu, dym z voňavých bylín a symbol kríža. Obliekali sa do masiek a robievali hluk, ktorým mali zahnať zlé sily.

Z týchto predstáv sa do 50. rokov 20. storočia zachoval napríklad zákaz vstupu cudzej ženy do domu a dvora, jedenie a natieranie dverí cesnakom, obchádzanie domu so svätenou vodou, uhlíkmi a okurovanie ľudí a dobytka.

Predvianočné obdobie bolo okrem úkonov ochrannej mágie popretkávané aj množstvom rituálov ľúbostnej mágie, dodržiavania veľkého množstva poverových príkazov a zákazov. Mládež využívala tento čas na spoločné hry, zábavy, spevy priadkových piesní, tance a ľúbostné čary.

Zvýšená aktivita nepriaznivých síl sa viazala hlavne na tzv. „stridžie dni“, ktoré trvali zhruba mesiac. Stridžími dňami sa nazývali dni, v ktorých sa podľa poverových predstáv predpokladala zvýšená aktivita nepriaznivých síl. Označovali sa tak najmä významné dni pred zimným slnovratom, na Katarínu (25. november), Ondreja (30. november), Barboru (4. december), Mikuláša (6. december), Luciu (13. december) a Tomáša (21. december) – deň zimného slnovratu, ktorý bol posledným z radu stridžích dní.

Obr. 1 Barbory s husími krídlami v rukách so zahalenou tvárou a dedo pri obchôdzke. Dolná Súča (okr. Trenčín), 1963. Archív negatívov Ústavu etnológie SAV v Bratislave. Foto: J. Podolák

Dá sa povedať, že toto obdobie intenzívne prežívaného tradičného ľudového života s vierou v nadprirodzené bytosti a mocnosti sa prekrývalo s obdobím kresťanského adventu. Celé toto obdobie „stridžích dní“ bolo považované za obdobie, ktoré je popretkávané zlými silami a nečistými čarami a nasiaknuté mágiou. Na druhej strane advent bol pre kresťanov obdobím stíšenia a pôstu, ako aj očakávania príchodu Ježiša Krista.

Zo spomínaných stridžích dní boli za najvýznamnejšie považovaná Lucia, následne Ondrej a Katarína. Počas týchto dní sa v ľudovej tradícii najviac dodržiavali tradičné magické obrady a čary ochranných a ľúbostných rituálov.

Verilo sa, že počas týchto dní sa okrem nečistých síl môžu objaviť aj takzvané “stratené” duše. To sú duše, ktoré zostali pripútané k zemi. Môže ísť o duše samovrahov, ľudí, ktorí zomreli náhle, ktorí mali ťažké hriechy, ale aj o dušičky, ktoré na zemi zostanú po potratoch. Prejavy ich prítomnosti mohli byť rôzne. Citliví ľudia ich mohli zazrieť ako tiene, ale mohli aj počuť kroky, hoci nikto v dome nebol, buchotanie, klopkanie, pády predmetov. Niekedy sa dušička mohla objaviť v podobe vtáčika, ktorý intenzívne klopkal zobáčikom na okno.

Naši predkovia verili, že negatívne sily sa v tomto období spájajú a viac ako inokedy sa darí práve čiernej mágii”. Snažili sa myslieť na základné pravidlo, ktorým by sa mali riadiť všetci – starí aj mladí, zdraví aj chodí, slobodní aj zadaní, muži aj ženy. Bolo nutné zbaviť sa chcenia či snahy pomocou prianí získať niečo, alebo aj niekoho za každú cenu. Naši starí rodičia vravievali, že vtedy človek ľahko zapredáva dušu diablovi. Naozaj vyplnenie túžby sa veľmi ľahko mohlo spojiť s pôsobením nečistých síl. Preto si ľudia dávali pozor na to, čo si želali ako aj na to, čo hovorili.

Počas tohto obdobia sa ľudia najviac báli bosoriek a stríg a mali množstvo spôsobov ako sa pred nimi chrániť.

Ľudia najčastejšie používali ľahko a všade dostupný cesnak, ktorým si križovali nie len čelá, ale aj prahy a domové dvere, ale aj vráta stajní a maštalí (keďže sa verilo, že strigy najčastejšie škodili dobytku). Cesnak sa jedol s chlebom a dával sa aj domácim zvieratám – rožnému statku sa ním zvykli potierať vemená. Cesnak taktiež zvykli zavesiť do spálne ako aj do miestnosti, kde sa zdržiavali najčastejšie. Cesnak taktiež zvykli zavesiť do spálne ako aj do miestnosti, kde sa zdržiavali najčastejšie.

Predo dvere domu sa kládla cibuľa (pretože cez jej deväť koží striga neprejde), rozsypávala sa slama, ale aj strukoviny – šošovica, mak (pretože kým to striga neporátala a nepozbierala nemohla vojsť do príbytku). Okrem toho nebolo zvykom nechávať napríklad otvorené okná po zotmení. Vo vchodových dverách sa nechávali kľúč zastrčený v zámku, a kľučky potierali cesnakom. V domácnostiach nechýbali svätené sviečky a svätená voda. Zaháňanie bosoriek (pôvodne škodlivých síl, démonov) mali na starosti pastieri, ktorí s trúbami (fujary trombity) obchádzali dedinu a končili na krížnych cestách.

 

ľudová poverová tradícia vs. kresťanský advent

Počiatkom stredoveku, už v prvej polovici decembra, prebiehali predslnovratové obyčaje s maskovanými sprievodmi spojené tiež s výmenou darov.
Cirkvou zavedený advent (roku 922) znamenal protiváhu takýmto „pohanským“ oslavám a zvykom a cirkev sa snažila sčasti dôsledne zakazovať a čiastočne vstrebávať a implementovať prastaré zvyky do cirkevnej liturgie.

Význam slova advent pochádza z latinského slova adventus a znamená príchod, teda príchod Ježiša Krista. Ide o prvú časť liturgického roka, vymedzenú štyrmi nedeľami pred sviatkom Narodenia Pána, aj o obdobie vlastnej duchovnej prípravy na Vianoce. Advent sa začína prvou adventnou nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom, a končí sa 24. decembra, čiže na Štedrý večer po západe slnka. V minulosti boli v dátume začiatku adventu aj v jeho dĺžke rozdiely.

Toto predvianočné obdobie z pohľadu Katolíckej cirkvi už od 4. storočia trvalo osem týždňov a začínalo 11. novembra (deň svätého Martina), ktorý mal podľa pranostiky prísť na bielom koni, a končilo 6. januára (Traja králi), na ktorý cirkev pôvodne stanovila oslavu narodenia Ježiša Krista.

Pravoslávna cirkev dodnes dodržiava juliánsky kalendár a šesťtýždňový pôst. Až Pápež Gregor r. Veľký skrátil dĺžku adventu na štyri týždne a Pápež Urban V. roku 1326 zaviedol pre adventné obdobie pôstne pravidlá.

Veriacim sa s adventom spájajú modlitby, adventné piesne a liturgické texty — evanjeliá. Ide o obdobie pokoja, stíšenia a rozjímania, upokojenia duší.

Liturgickou farbou adventu je fialová, okrem 3. adventnej nedele, vtedy je farba ružová. Počas adventných nedieľ sa v kostoloch i v domácnostiach zapaľujú adventné sviečky. Mladšia generácia pozná skôr adventné vence so sviečkami. Za vznik adventného venca vďačíme teológovi, učiteľovi a vychovávateľovi hamburskej nedeľnej školy Johannovi Henrichovi Wichernovi, ktorý v polovici 19. storočia urobil pre svojich zverencov drevený veniec s 24 sviečkami; pre každý deň Adventu sa do Vianoc zažala jedna z nich.

 

http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=2850
http://www.casopisimidz.sk/november-2006/stridzie-dni/
http://najmama.aktuality.sk/clanok/223793/stridzie-dni-za-dverami/
http://www.vestenietarot.wbl.sk/Stridzie-dni-.html
http://rarach-turiec.blogspot.sk/2008/09/stridie-dniz.html

obr. 1 – http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=5444

error: