Túlačky

martin

Slovensko je charakterizované hornatou krajinou na severe a nížinami na juhu. Prevažná časť slovenského územia leží v takých polohách, kde sa už začiatkom novembra dal čakať prvý sneh (aj keď niekedy skôr len dočasný). Preto sa o sviatku svätého Martina v našich krajoch traduje, že tento svätec prichádza na bielom koni.

 

kto bol sv. martin?

316/317 (alebo okolo 336) Sabaria, dnes Szombathely, Maďarsko

† 8. november 397 (?) Candes, dnes Candes-Saint-Martin pri Tours, Francúzsko

svaty martin

[A] Sv. Martin sa narodil v meste Szombathely na území dnešného Maďarska okolo roku 316 v pohanskej rodine. Jeho otec mal vysokú hodnosť vo vojsku, bol tribúnom (plukovníkom). Rodičia sa presťahovali do Pavie v severnom Taliansku. Neboli síce pokrstení, ale veľmi dbali na to, aby Martina nepokazili vojaci svojou nemravnosťou a tvrdosťou. Malý Martin bez vedomia rodičov začal chodiť na stretnutia katechumenov (tých, čo sa pripravujú na krst). Keď mal pätnásť rokov, mal byť pokrstený. Vtedy však cisár Konštantín vydal rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci schopní synovia starých a vyslúžených vojakov. Martinovmu otcovi sa nepáčilo synovo tiché a utiahnuté správanie, a tak ho tiež prihlásil do vojska. Martin bol zaradený do jazdeckého pluku, ktorý odchádzal do Amiens v severnej Galii (Francúzsko). Martin sa však nepokazil. Ku všetkým, aj k svojim podriadeným bol láskavý, bol štedrý voči svojmu sluhovi, aj voči chudobným. V meste Amiens sa odohral aj ten známy príbeh, keď stretol pri svojej ceste na koni žobráka, ktorý sa triasol zimou. Martin všetko rozdal, nemal pri sebe nič, a tak mu dal polovicu svojho plášťa. Vtedy v noci sa mu zjavil Pán Ježiš odiaty polovicou plášťa, ktorý Martin daroval žobrákovi. Hneď na druhý deň sa dal Martin v meste pokrstiť. Bolo to roku 339, mal vtedy asi dvadsaťtri rokov.

svaty martin

Po čase odišiel z vojska, utiahol sa do samoty. Nejaký čas potom počúval biskupa sv. Hilára v Poitiers (západná Galia) a potom odišiel za svojimi rodičmi, ktorí sa medzitým presťahovali späť do Martinovho rodného mesta. Martinova matka sa stala tiež kresťankou. Otec neopustil pohanské zvyky až do smrti. Martin sa stal neúnavným bojovníkom proti bludu ariánov. Tí ho však za to vyhnali z mesta. Chcel ísť za Hilárom, no toho tiež stihol podobný osud. A tak sa nakoniec ocitol až na malom ostrove Galinaria oproti Janovu, kde osamote žil. Začiatkom roka 360 sa Hilár vrátil z vyhnanstva, Martin sa rozhodol ísť za ním. Hilár ho chcel vysvätiť za kňaza, no Martin sa necítil hodný. Usadil sa radšej v meste Piktavium v Galii, kde žil v prvom galskom kláštore spolu s niekoľkými mužmi.

V roku 371 sa uprázdnil biskupský stolec v meste Tours. Ľudia si žiadali, aby bol biskupom práve Martin. On samozrejme nechcel. No násilím ho vyviedli z jeho úkrytu, ktorý mal medzi husami, ktoré ho svojím gagotom prezradili. Kvôli tomu sa niekedy vyobrazuje s husou. 4. júla 371 bol vysvätený za biskupa. Za svoje sídlo si zvolil miesto asi dva kilometre od mesta Tours pri rieke Loire, kde vystaval drevený kláštor. Žil tam aj s asi osemdesiatimi učeníkmi. Nič nevlastnili, žili veľmi skromne. Martin zriedka opúšťal samotu, ale vedel rázne zakročiť, keď bolo treba. Keď dal cisárov brat Valens upáliť osemdesiat katolíckych kňazov, Martin sa vybral za cisárom Valentiniánom, aby ho napomenul. Valentinián si ho potom často volal ako poradcu na svoj dvor. Martin mal veľa zásluh aj na obrátení mnohých pohanov, ktorých bolo v okolí Tours veľmi veľa. Po zvyšok svojho života zostal skromným, poníženým, spával na holej zemi. Zomrel 8.novembra 397. Jeho telo pochovali 11.novembra na cintoríne za mestom Tours. Na tom mieste teraz stojí veľký chrám, ktorý je mu zasvätený.

svaty-martin

Je patrónom vojakov, jazdcov, kováčov, zbrojárov, tkáčov, garbiarov, krajčírov, výrobcov opaskov, rukavíc a klobúkov, hlásateľov, hotelierov a hostinských, cestujúcich, chudobných, žobrákov, čističov, utečencov, väzňov, pastierov, debnárov, vinohradníkov, mlynárov, abstinujúcich, husí; pri ružienke, vyrážkach a uštipnutí hadom; pri prosbe za dobrú úrodu; patrón mnohých kostolov, miest, farností, diecéz a štátov

Zobrazovaný býva v biskupskom rúchu a s husou v ruke či pri nohách, alebo ako rímsky vojak na koni, ktorý mečom pretína svoj dôstojnícky plášť a odieva ním tuláka. Pre toto gesto voči žobrákovi sa stal vzorom chudoby.

[D] Svätý Martin Toursky je jeden z najznámejších a najpopulárnejších svätcov rímskokatolickej cirkvi. Uctievanie sa po smrti veľmi rýchlo šírilo, nielen vďaka jeho zázrakom za života a po smrti, ale aj vďaka životopisu, ktorý napísal Sulpicius Severus. Martin sa stal najobľúbenejším v stredoveku a vzorom pre všetkých vtedy žijúcich hagiografov. Jeho kult je veľmi rozšírený po celom svete. Dosvedčuje to 500 dedičských a 4 000 farských kostolov, ktoré sú zasvätené sv. Martinovi iba vo Francúzku. Jeho hrob sa stal hlavným pútnickým miestom Frankov. Onedlho vysvätili nové kostoly na jeho počesť v Ríme, Ravenne a v Canterbury. Vo veľkej úcte ho mali v Španielsku, Nemecku a Holandsku. Okolo roku 1800 už 173 starobylých kostolov nieslo jeho meno.

 

ľudové zvyky a tradície

Kult svätého Martina bol na Slovensku rozšírený v 13.–16. storočí.

Na deň svätého Martina pastieri zohnali dobytok z holí do dedín, chodili po domoch so zelenými vetvičkami, želali domácim šťastie, zdravie, rozmnoženie statku.

Na západnom a južnom Slovensku sa na Martina končil služobný rok (podľa toho výraz martinkovať – byť bez práce, zaháľať) a miestami malo vyplácanie služobníkov obradovú formu. Sluhovia dostali mzdu, zostali, alebo odišli zo služby.

Vo Vajnoroch nosil pastier do každého domu brezový prút (marcina) a vinšoval. Prútom sa potom šibal dobytok pri prvom výhone na jar a prikúpený dobytok pred vstupom do maštale. V mnohých mestách a dedinách sa konali výročné trhy a jarmoky.

Zo stredovekých kroník a záznamov vieme, že sviatok Martina bol dňom poddanských dávok zemepánovi. Je zaznamenané, že vtedy sa ako jedna z naturálnych dávok bola hus ktorá je známa aj pod pojmom tzv. Martinská alebo aj Svätomartinská hus.

svatomartinska_husa

Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v 2 legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husacom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili.  Ak už to bolo tak či onak, každopádne hus patrila k hlavným pokrmom.

Na Martina boli husi už dobre vykŕmené a v obciach západného Slovenska ich piekli na hody. Rozdeľovanie jej mäsa malo určené poradie. Najnižší sluha dostal krídlo, aby vraj pri práci lietal, stehno dostal vyšší sluha príp. gazda (ak nemal viac sluhov) no vo všeobecnosti ten, koho čakala najťažšia práca, hospodár s rodinou si nechal zvyšok, t.j hlavne prsia ktoré sa delili medzi členov gazdovej rodiny (gazdinú s deťmi). Z prsnej kosti sa predpovedal priebeh zimy — ak bola kosť biela, zima mala byť tvrdá, ak tmavá, očakávala sa vlhká zima. Koža z husích nôh sa dávala do lodičiek pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká.

V kráľovskom meste Prešporku (terajšia Bratislava) dostával kráľ husi ako naturálnu daň od miestnych Židov.

Na svätého Martina sa vraj bili mlynári o to, ktorý mu dá aké množstvo múky, a podla toho mal padať sneh. Možno aj preto sa deťom a ľuďom dobrej vôle spájali prvé vločky snehu práve so svätým Martinom.

Do prvých desaťročí 20. storočia sa v tradičnej kultúre miest a dedín západného a južného Slovenska zachovala tradícia piecť hus.

Napríklad vo Vajnoroch, keď si prišiel obecný pastier na Martina po dojednanú odmenu, priniesol do každého domu brezový prút (marcina) a vinšoval, aby sa dobytok do jari dobre držal.

V Rači sa v nedeľu najbližšiu tomuto sviatku konala chýrna marinská zábava, na ktorú popoludní mládenci pozývali osobitným sprievodom s muzikou po domoch, kde mali dievky. Jeden z mládencov mohol niesť aj pečenú hus napichnutú na drevenom ražni.

Medzi novšie svätomartinské tradície patrí pečenie svätomartinského pečiva v tvare podkovy – boli to tzv. martinské alebo svätomartinské rožky, rohy alebo podkovy ktoré boli plnené makom alebo lekvárom. Nazývali ich aj pastierske trúby alebo roháče a pôvodne to bola výslužka, ktorú dostávali po skončení pasenia pastieri, ale aj čeľadníci, sluhovia a slúžky, ktorým sa v niektorých regiónoch Slovenska končil rok služby a rozhodovali sa, či ostanú aj další rok, alebo pôjdu slúžiť inde.

Martinskými rohmi dievčatá obdarovali svojich chlapcov.

[D] November bol v minulosti spojený nielen s Martinom na bielom koni, ale i priadkami. Začínali sa 1. novembra a trvali do konca fašiangov. Dievčatá, ktoré na ne chodievali, mali najmenej 15 rokov a po prvýkrát prišli nie vtedy, keď sa im chcelo, ale keď ich vypýtali staršie kamarátky. Na priadkach bol čas nielen na prácu, ale aj zábavu. Dievčence priadli hneď zvečera, keď boli čulé. Driemoty potom premáhali rozprávaním tajomných príbehov a ospalosť úplne prešla, keď prišli mládenci.

 

Na Martina sa vo viacerých obciach a mestách Slovenska konali slávnosti jesenného obdobia. V ľudových zvykoch jednotlivých regiónov to vyzeralo aj takto:

Napr. v obci Bátovce (okres Levice, Nitriansky kraj) to vyzeralo takto:

[3] Po oberačkách a zbere úrody bola ako prvá slávnosť Pamiatka posvätenia chrámu, čiže hostina.

Evanjelickí veriaci majú túto slávnosť v tretiu októbrovú nedeľu. Katolícki veriaci na Martina. Na hostinu sa gazda i gazdiná museli pripraviť. Gazda dal do poriadku dvor a gazdiná obyčajne pred hostinou mazala chyžu i kuchyňu. Túto prácu robila dvakrát do roka – pred Veľkou nocou a pred hostinou. K hostine gazdiná kŕmila husi, keďže sa očakávalo viac hostí. Celá dedina vtedy voňala husacinou. Do hostiny, ako sa tomu hovorilo, chodila návšteva z iných obcí, dobrí priatelia, vydaté dcéry, poženení synovia, krstní rodičia detí, ak boli z inej obce.

Najskôr išli všetci spoločne do kostola a po službách Božích sa stretli pri spoločnom obede, ku ktorému sa podávala polievka z husacích drobkov alebo hovädzia polievka. Ďalšie jedlo bola ludaš kaša – udusená ryža s uvarenými drobkami. Drobky po uvarení sa ešte podusili na cibuľke a zmiešali s ryžou. K tomu sa jedávala upečená husacia pečienka. Ak bola polievka hovädzia, tak sa podávalo varené hovädzie mäso s chrenom ochuteným smotanou. Ďalším jedlom bola husacina s dusenou kapustou. Knedľa sa nepodávala ako dnes, namiesto nej jedli chlieb alebo zemiaky.

Jedlo zapíjali domácim vínom, čo už bolo starosťou domáceho pána, aby narobil dobrého vína a nielen akýsi čenger.

Zákusky sa kedysi nevypekali. Piekla sa kysnutá bábovka plnená kakaom a hrozienkami a jedla sa na raňajky ku káve. Koláče piekli kysnuté makové, orechové a tvarohové. Gazdiné naťahali štrúdle – makovú, orechovú, tvarohovú a jablkovú. Zákusky, ak vôbec boli, tak to boli iba lekvárom zlepované kolieska, alebo salajkovô cukrovô. Pri obede sa sedelo až do večera, keď bolo treba nakŕmiť dobytok.

Na tieto hostiny obyčajne chodili aj kolotoče – ringišpíre, pre radosť deťom a mládeži. Mládenci obyčajne vystreľovali na strelnici svojim vyvoleným rozličné veci. Samozrejmosťou hostiny bola vždy zábava.

 

V obci Dobrá voda (okres Trnava, Trnavský kraj):

[4] Výročné ľudové zvyky tvoria výraznú zložku duchovnej kultúry obyvateľov. Jednotlivé obrady, dodržiavanie rôznych príkazov a zákazov, zariekanie, veštby a ďaľšie úkony zohrávali dôležité miesto v konkrétnych obdobiach kalendárneho roku. Pôvodne sa realizovali so zámerom zabezpečiť zdravie a šťastie rodiny, v hospodárstve bohatú úrodu a rozmnoženie statku. Mnohé úkony boli zamerané na predpovedanie budúcnosti, napr. termín vydaja, meno ženícha, počasia v nastávajúcom roku, množstva úrody a pod..
Do súčastnosti sa značné množstvo zvykov, ktoré uvádzame, už nezachovalo, žije len v spomienkách pamätníkov. Iné sa dodnes dodržiavajú, ale ich pôvodnú magicko – obradnú funkciu nahradila spoločensko – zábavná funkcia, prípadne ľudia vôbec nevedia vysvetliť, prečo ten – ktorý úkon vykonávajú.
Vrcholiaca jeseň, skracovanie dní a s tým spojené ukončovanie hospodárskeho roka pomaly, ale isto presúvalo poľnohospodárske práce z polí do domov. Stáročný zákon určoval roľníkovi, že do sviatku Všetkých svätých (1. novembra) musela byť všetka úroda z polí doma, pod strechou, a do sv. Ondreja (30. novovembra) oziminy v zemi. Noci sa výrazne predlžovali na úkor dňa a čas bol považovaný za čas, v ktorom nadobúda prevahu zlo nad dobrom. Podľa predstáv ľudí v určité dni sa prejavuje zvýšená aktivita temných síl, stríg, proti ktorým treba chrániť seba, obydlie i hospodárstvo oveľa intenzívnejšie než inokedy. Konali tak pomocou rozličných ochranných prostriedkov, za aké považovali určité predmety, rastliny, magické znaky a symbolické úkony, realizované často v maskách.
Rodiny sa začali schádzať pri driápačkách, ktoré boli spojené z rozprávaním o strašidlách, bosorkách a všakovakých čudesných príhodách zo života. Boli príležitosťou pre spoločenský život mládeže. Na sv. Martina (11. novembra) obecní pastieri chodili po rodinách, ktorým pásli statok, vyberať výplatu.

 

Zvyky vinárov a vinohradníkov v Bratislave

[9] V Prešporku sa už od 17. storočia konali takéto slávnosti každoročne po sviatku svätého Martina, keď chodieval richtár s radnými pánmi a vzácnymi hosťami ochutnávať mestské víno do Apoštolskej pivnice v Zelenom dome. Koncom 19. storočia túto tradíciu obnovili majitelia vinárskej firmy Palugyay, ktorí zriadili novú Apoštolskú pivnicu Palugyaovskú na Pražskej ulici l. Aj teraz sa každoročne koná Svätomartinské požehnanie mladého bratislavského vína za účasti kňazov, primátora, poslancov mestského zastupiteľstva a vzácnych hostí.

Vo francúzskom meste Beaujolé sa od 18. storočia každoročne na tretí novembrový štvrtok, označený ako deň Svetového sviatku vína, konajú slávnosti vítania nového vína. Na Slovensku sa po prekvasení muštu v niektorých vinohradníckych obciach konali slávnosti otvorenia pivníc. Tento zvyk sa zachoval miestami doteraz. V malokarpatskej oblasti obnovilo túto tradíciu združenie Malokarpatská vinná cesta, ktoré od novembra 2000 každoročne organizuje slávnosti Otvorenia pivníc.

Tie sa konajú od mestskej časti Bratislava – Rača až po obec Horné Orešany. Pri nich môžu účastníci za poplatok ochutnať vo viac ako tridsiatich pivniciach vína miestnych vinohradníkov a vinárov. Po skončení oberačiek hrozna a po vykvasení vína sa vo viacerých vinohradníckych obciach a mestách konali a konajú vinohradnícke plesy (bály).

V historických dokumentoch sa zachovali záznamy o dvoch plesoch vinohradníkov v Prešporku v roku 1901. Ples vinohradníkov, poľnohospodárov a hostinských – Agrárbáll bol jedným z najhonosnejších plesov. Zúčastnil sa na ňom aj arcivojvodca Fridrich. Ples sa otváral tancom 120 párov tanečníkov, ktorí tancovali štvorylku. Zisk z plesu venovali organizátori na fond pre rozvoj nových foriem v bratislavskom vinohradníctve.

Vrcholom bratislavskej plesovej sezóny bol ples vinohradníkov v priestoroch Belevue. Plesovú miestnosť vyzdobili zamestnanci známeho Brucknerovho záhradníctva. Jednu miestnosť zariadili ako štýlovú vináreň, kde sa podávali najlepšie bratislavské vína a šumivé víno Hubert. Na oboch týchto plesoch boli miestnosti vyzdobené letorastmi viniča s hroznom. V tombolách nechýbali ani fľaše vína miestnych vinárov a koše s bratislavským hroznom.

 

pranostiky spojené s martinom

Martinské pranostiky hovoria najmi o nástupe zimy, preto sa gazdovia a gazdiné usilovali do Martina dokončiť všetky poľné i záhradné práce, napríklad vykopať a uskladniť mrkvu, petržlen a podobne, aby ich nezaskočil nástup mrazov: Na Martina medveď líha; o počasí: Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí; Svätý Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice (v oboch dňoch má byť rovnaké počasie). Viac pranostík viažúcich sa k Martinovi ale aj k Novembru ako takému nájdete tu.

 

 

vnímanie sviatku svätého martina v čechách a na morave

[5] Svátek svatého Martina patřil již v historii k jednomu z nejoblíbenějších v roce. Tento den byl spojován nejen s příchodem prvního sněhu, ale také s pravým posvícením se vším, co k němu patří. Čeledi obvykle končila sjednaná služba, dostávala plat a hledala službu pro další rok. Na mnoha místech se kromě posvícení konaly také dobytčí a výroční trhy. Ve vinařských oblastech pak tento den patřil oslavě nového vína.

K tomuto svátku neodmyslitelně patří dobře vykrmená a upečená svatomartinská husa obvykle podávaná s houskovým nebo bramborovým knedlíkem a červeným zelím. Na svatomartinskou tabuli patří také tradiční rohlíky plněné mákem nebo povidly a samozřejmě již zmíněné, ať už červené či bílé, mladé víno, které se k pokrmům české kuchyně výtečně hodí.

svatomartinska_husa2

[6] Každoročně v den svatého Martina, tedy 11. listopadu, přesně v 11 hodin se snad ve všech vinotékách a restauracích po celé České republice otvírají první vína nového ročníku, tzv. mladá vína. Podle dne jejich oficiálního otevření se jim také říká svatomartinská vína. Svatomartinská tradice je jakousi obdobou francouzských oslav nového Beaujolais, český rituál je ovšem podstatně starší.

Svatomartinská vína jsou první vína z podzimního sběru. Na trh bývají uvedena již několik týdnů po sklizni a jsou určena k rychlému spotřebování. Sami vinaři doporučují, aby bylo víno vypito do jara. Ani poté mu ale zkažení nehrozí, jen ztrácí na svěžesti.

Oslavy spojené s otevíráním mladých vín pocházejí již z dob císaře Josefa II., kdy se na svátek svatého Martina mohlo začít nalévat nové víno z podzimní sklizně. Tento den symbolizoval konec sklizně, završil zemědělský rok a oznámil začátek zimy. 

Ochranná značka „svatomartinské“ byla zaregistrována až v roce 1995 a od roku 2005 je jejím vlastníkem Vinařský fond České republiky, který stanovil, z jakých odrůd má být víno vyrobeno a jaký má mít charakter. Značku „svatomartinské“ mohou využít všichni vinaři registrovaní v České republice, kteří tato náročná kritéria splní. 

Mladé víno je suché, lehké, svěží, s nízkým obsahem alkoholu (obvykle kolem 12 %) a s výrazným ovocným charakterem. Může mít i mírný obsah oxidu uhličitého.

Vhodným pokrmem k vínu je svatomartinská husa, husí játra, plněné kuře, martinské koláče či posvícenské koblihy.

svatomartinska_husa_3

[7] Vína, která se prodávají pod společným označením (logo svatého Martina na bílém koni) na etiketě, musí splňovat požadovaná kritéria a jejich vstup na trh musí každoročně schválit odborná komise. Láhve musí být také označeny společnými záklopkami či šroubovými uzávěry se značkou „Svatomartinské“.

Pod značkou SVATOMARTINSKÉ lze vyrábět pouze vína raných odrůd:

  • Bílé víno: Müller Thurgau, Veltlínské červené rané, Muškát moravský
  • Červené víno: Modrý Portugal a Svatovavřinecké
  • Růžové víno, klaret: Modrý Portugal, Zweigeltrebe a Svatovavřinecké

 

sv. martin a bejčí svatba
[8] Sv. Martin (11. listopadu) je dalším z přechodových dní věštících výraznou proměnu počasí, protože pranostika říká: „Sv. Matin přijíždí na bílém koni“. Tím vymezuje definitivní přípravu na příchod zimy. Sv. Martin byl rovněž dnem, kdy se měnila čeleď v hospodářství a kdy se rozhodovalo o obecním pastýřovi a kováři. Obřad spojený s výměnou se jmenoval bejčí svatba. Stvrzení smlouvy skončilo hostinou u starosty, na kterou musel nový pastýř a kovář dodat maso. V ostatních staveních se pekla martinská husa.

 

Zdroj textu:
[1] http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=2151
[2] http://slovenske-zvyky.webnode.sk/kalendar-akcii/jesen/sv-martin/
[3] http://www.e-obce.sk/obec/batovce/10-kalendarne_zvyky.html
[4] http://www.obecdobravoda.eu/tradicie.html
[5] http://www.czech.cz/cz/101014-svaty-martin-a-tradice
[6] http://www.czech.cz/cz/100923-mlade-vino-svatomartinske-vino
[7] http://www.wineofczechrepublic.cz/nase-vina/svatomartinske/o-svatomartinskem/5050-co-je-to-svatomartinske-vino.html
[8]
Zvyky západních Čech: Posvícení, Všichni svatí, sv. Martin, bejčí svatba http://www.bbkult.net/redaktion/details/13093562511199.html
[9] 20. Zvyky vinárov a vinohradníkov v Bratislave http://www.bratislavskenoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/bratislava-kedysi/bratislavske-vino/20.-zvyky-vinarov-a-vinohradnikov-v-bratislave.html?page_id=5459
[A] http://www.zivotopisysvatych.sk/martin-z-tours-biskup/
[B] http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=2852
[C] http://brtpichlavec.sweb.cz/moudro/pranostiky/listopad/listopad.htm
[D] http://kysuce.sme.sk/c/7487468/martin-na-bielom-tatosovi-zatial-nedocvalal.html
perokresby: http://www.vendyatelier.cz/image/svatomartinska-husa-0

 

error: