Túlačky

kalendárne obyčaje

alebo aj výročné obyčaje – odborné označenie úkonov vykonávaných tradíciou stanoveným spôsobom v konkrétnych termínoch v priebehu roka, predovšetkým v obdobiach letného a zimného slnovratu. Hoci ich podobu i význam od stredoveku výrazne ovplyvnilo kresťanstvo a mnohé z nich stabilizovalo pevným datovaním k cirkevnému kalendáru, pôvodne boli tesne spojené s roľníckou prácou a viazané na jej jednotlivé etapy. Mali zabezpečiť zdravie, prosperitu, ochranu pred zlými silami, na základe pozorovaní predpovedať počasie v nasledujúcom roku a odhaliť budúcnosť pomocou veštenia. Pri ich vykonávaní symbolicky i magickými praktikami vyjadrovaná hojnosť, plodnosť, ochrana či čistota mali priniesť podobný účinok v reálnom živote. Počas viacdňových výročných sviatkov sa pripravovali a konzumovali regionálnou tradíciou ustálené druhy obradových jedál, súčasťou jednotlivých obyčajov bol i obradový folklór (piesne, vinše, koledy, tanec, hry) a obchôdzky, ktorými sa mal zabezpečiť želaný úspech. Kalendárne obyčaje sa viažu napríklad k Vianociam, Novému roku, fašiangom, ku dňu Jána Krstiteľa (24. jún) a iným.

 

Tradičné kalendárne obyčaje v slovenskej ľudovej kultúre:

 

Zdroj textu:
http://www.ludovakultura.sk/index.php?id=5464

error: