Túlačky

ľudová kultúra

Ľudová kultúra predstavuje tie hmotné, duchovné a umelecké výtvory, hodnoty, znaky a správanie sa, ktoré v minulosti vytvárali a dodnes často pretrvávajú v prostredí širokých vrstiev obyvateľstva (u nás najmä roľníckeho a remeselníckeho).

Ľudová kultúra sa odovzdáva (traduje) bezprostredným ústnym podaním, pozorovaním, zaúčaním cez výchovu v rodine aj v širšom spoločenstve z generácie na generáciu. Výtvory ľudovej kultúry, pracovné i obradné postupy, správanie sa, boli kolektívnou hodnotou všeobecne známou a uznávanou v rôzne veľkých a rôzne vymedzených sociálnych skupinách. Prvky a javy ľudovej kultúry sa viažu ku každodennému i sviatočnému životu človeka, v nadväznosti na jeho prácu spojenú najmä s okolitým prírodným prostredím. Tieto prvky určovali aj kolobeh rodinných a výročných sviatkov.

 

Pojem ľudová kultúra sa najčastejšie obsahovo prekrýva s roľnícko – pastierskou kultúrou, ktorej životnosť priamo súvisí s agrárnym charakterom krajiny. Rurálny tradicionalistický model
spoločnosti pretrval na Slovensku v niektorých oblastiach až do polovice 20. storočia a v spojitosti so silným regionalizmom v sociokultúrnom vývine krajiny podmienil rozvoj početných lokálnych a regionálnych obmien javov ľudovej kultúry, ktorých bohatstvo je v stredoeurópskom priestore výnimočné. Aj preto sa vybrané javy ľudovej kultúry stali dôležitým žriedlom konštruovania nielen regionálnej, ale i národnej kultúry a identity. V súčasnosti sa stávajú kultúrnymi komoditami, kultúrnym vlastníctvom, na ktorého originalitu a pravosť sa v niektorých európskych krajinách vyslovujú požiadavky zavedenia ochrannej značky.
 

Tradícia sa vo všeobecnosti vníma v dvoch rovinách – ako kultúrne dedičstvo a ako nepretržité preberanie hodnôt z generácie na generáciu. Z jednej strany sa tým označuje stav kultúry, ktorej časť tvoria zdedené kultúrne technológie a návyky, z druhej strany samotný proces, historický tok kultúry, v ktorom sa produktívne kultúrne javy neustále odovzdávajú, vyvíjajú a neproduktívne zanikajú. Tradície tu pôsobia spolu s inováciami a oba tieto princípy vyjadrujú prirodzené spoločenské tendencie ku stabilite ale aj ku kultúrnym zmenám.

Ľudovosť kultúry sa obvykle spájala s tradičnosťou a s najširšími spoločenskými vrstvami – ľudom. Za tvorcov sa považovali neškolení (neprofesionálni) a obvykle neznámi, anonymní jednotlivci a za nositeľov tejto kultúry menšie sociálne jednotky a lokálne spoločenstvá. Uvedené charakteristiky vznikali na základe výskumov konzervatívneho vidieckeho prostredia, kde sa výrazné prejavy „tradičnej ľudovosti“ uchovali najdlhšie. Prienik vidieckej ľudovosti v jej tradičnej podobe do širších spoločenských vrstiev nadobúdal slohové znaky. V spoločnosti sa ustálil náhľad na ľudovú kultúru ako na typ tradičnej kultúry, ktorej východiskovú podobu predstavujú obvykle kultúrne formy z obdobia ich najväčšieho rozkvetu (19. storočie).

Za posledné storočie sa väzby medzi sociálnym prostredím, tradičnými kultúrnymi javmi a ich prirodzenými funkciami a hodnotami medzi ich tvorcami a užívateľmi (nositeľmi) značne zmenili. Popri kontinuite, často zasiahnutej mnohými (i nepatričnými) inováciami, tu začalo pôsobiť vedomé udržiavanie tradície, najmä jej štýlových (slohových) znakov, avšak za cenu zmeny funkcií tradičných javov, okolností tvorby a konzumácie, prostredia, v ktorých sa využívajú atď. Je to prirodzený proces, ktorý by nemal ovplyvniť posudzovanie hodnôt tzv. tradičnej ľudovej kultúry v súčasnosti. Z tohto pohľadu považujeme pôvodné formy, ale aj ich súčasné vedomé citácie, rekonštrukcie či štylizácie za rovnocenné.

Ľudovú (tradičnú) kultúru rozdeľujeme na:

 

 

Pre ľahšie pochopenie významu a súvislostí niektorých pojmov týkajúcich sa ľudovej kultúry je užitočné vysvetliť si nasledovné pojmy: 

Informácie k jednotlivým pojmom sú prevzaté z portálu www.ludovakultura.sk.

 

Zdroj textu:
https://encyklopediapoznania.sk/clanok/4823/ludova-kultura
http://www.ludovakultura.sk/fileadmin/data/docs/pdf/2-1-6-Projekt-inventarizacia.pdf