Túlačky

lomnický štít, botanická záhrada

Keď sa povie Lomnický štít – pravdepodobne každému, priemerne rozhľadenému a trochu scestovanému Slovákovi sa vybavia základné asociácie, ktoré sa mu s týmto miestom spájajú – jeden z najznámejších vrcholov Vysokých Tatier, typická červená visutá lanovka na „Lomničák“ alebo najvyššie položené meteorologické pracovisko na Slovensku …

Len pomerne málo ľuďom sa s týmto miestom vybaví spojenie s botanickou záhradou. A predsa. Na Lomnickom štíte sa okrem „holých skál“ nachádza najvyššie položená prírodná botanická záhrada na Slovensku a v strednej Európe. Najvyššie položená preto, že sa nachádza v nadmorskej výške 2 634 metrov nad morom a prírodná preto, že ide o prirodzene rastúce druhy rastlín v tomto jedinečnom vysokohorskom ekosystéme – teda žiadne pestované jedince.

Jej zriaďovateľ, Štátne lesy Tatranského národného parku, ju otvorili v júni 2008. Táto jedinečná botanická záhrada je tvorená viac než 20 druhmi rastlín, ktoré návštevníci môžu obdivovať priamo v ich prirodzenom prostredí – voľne rastúce na skalných stenách druhého najvyššieho slovenského vrcholu. Mnohých toto číslo prekvapí a podvedome vyslovia slovo „len?“, no na druhej strane si dovolím povedať, že mnohí návštevníci ani len netušili, že v takejto nadmorskej výške vôbec nejaké rastliny uvidia rásť 🙂

Mimochodom, vo vrcholovej časti Lomnického štítu je v súčasnosti zaznamenaných 35 druhov kvitnúcich rastlín. Najviac (až 5 druhov) je lomikameňov. Rastie tu lomikameň protistojnolistý, machovitý, pižmový, karpatský, pochybkovitý.

Celá expozícia sa nachádza v okolí vrcholového terasovitého chodníka. Jednotlivé druhy sú označené drevenými tabuľkami s názvami jednotlivých rastlín. Okrem toho sa tu nachádzajú informačné panely, na ktorých sú znázornené fotografie jednotlivých rastlín na vrchole ich vegetačného života aj s krátkym popisom a návštevníci si ich tak môžu lepšie predstaviť. Okrem viacerých, pre toto miesto pomerne bežných druhov machov a lišajníkov, sa tu nachádzajú aj miestne endemity, ktoré zastupujú napríklad už spomínaný bielo kvitnúci lomikameň karpatský alebo lyžičník tatranský. Všetky tu rastúce druhy sú veľmi dobre prispôsobené tunajším, pomerne krutým poveternostným a atmosferickým podmienkam – extrémne nízkym teplotám počas dlhých a tuhých zím, extrémne silnému nárazovému vetru, redšiemu vzduchu a zvýšenej intenzite UV žiarenia. Niektoré druhy, ako soldanelka karpatská (ľudovo nazývaná ľadový alebo čertov zvonček), tvoria púčiky už pod snehom, aby sa mohli do krásnej fialovej farby zaodieť hneď, ako sa roztopí sneh.

Ak si tieto, na prvý pohľad skromné a možno menej nápadné rastlinky chcete vychutnať v ich najväčšej kráse, odporúčame navštíviť toto miesto v mesiacoch jún alebo júl. V tomto období viaceré z nich kvitnú a vy si môžete tieto vzácne tatranské endemity vychutnať na maximum. Budete mať na to max 50 min – na takúto dobu je stanovený limit dočasného pobytu na Lomnickom štíte.

 

Visutá vyhliadková terasa

Pre uľahčenie prehliadky je návštevníkom k dispozícii visutá vyhliadková terasa. Tá ponúka jedinečné výhľady na okolité štíty a svojou západnou orientáciou dovolí nahliadnuť aj do Malej Studenej doliny. Verte tomu, že miesto na samom konci plošiny Vám na pár momentov prepožičia pocit, že ste vtákom a celý svet Vám leží pod nohami …

Samotná terasa je 1 m široká a 4 m dlhá. Jej konštrukcia je vyrobená z odolných oceľových materiálov a pri záťaži 1,5 tony dokáže vydržať nápory vetra s rýchlosťou až 250 km/ hod. Samozrejme konštrukcia nie je odolná len extrémnym veterným podmienkam ale v pohode si poradí aj s extrémnymi teplotami ktoré tu nie sú ničím výnimočným.

 

ZAUJÍMAVOSTI:

  • Myšlienka na vytvorenie takéhoto miesta vznikla ešte v 50-tych rokoch minulého storočia, kedy tu vykonávala súpis voľne a prirodzene rastúcich exemplárov botanička Štátnych lesov TANAP-u – p. Libuše Paclová.
  • Samotná expozícia je rozdelená na vegetáciu, ktorá prirodzene rastie nad hranicou snehu (tzv. niválne druhy) – je umiestnená na pravej strane vrcholového chodníka a na vegetáciu, ktorá rastie pod hranicou snehu (tzv. subniválne druhy) – tá zaberá ľavú stranu. Hranica snehu (alebo tzv. snežná čiara) vo Vysokých Tatrách vedie v nadmorskej výške 2 550 – 2 600 m. n. m..
  • Oceľovú konštrukciu vyniesol na Lomnický štít vrtuľník z Hrebienka, pričom išlo o najvyššie realizovanú vynášku s presným osadzovaním na Slovensku.
  • Meteorologická stanica na Lomnickom štíte je najvyššie položeným pracoviskom na Slovensku. V päťdesiatych rokoch 20. storočia tu postavili pracovisko pre astronómov z laboratória fyziky kozmického žiarenia a koronálnej stanice Astronomického ústavu SAV.
  • Na Lomnickom štíte sa nachádza najvyššie položený telefónny automat na Slovenku.

 

DOPRAVNÁ DOSTUPNOSŤ:

49°11’42.8″N 20°12’48.3″E

 

MAPA:

Zobraziť Lomnický štít – botanická záhrada na väčšej mape