Túlačky

Historické míľniky v živote jednej tatranskej osady (Tatranská Lomnica 2.časť)

… pokračujeme 2. časťou.

: od roku 1900 do obdobia pred vypuknutím 2. svetovej vojny. Toto obdobie pomerne výrazným a významným spôsobom ovplyvnilo dobovú tvár tejto v súčastnosti najväčšej tatranskej osady. Niektoré jeho stopy možno v Tatranskej Lomnici nájsť až do dnešných dní

1900
: neďaleko Lipthayovho jazierka bol postavený rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. 

1902
: do parku v centrálnej časti Tatranskej Lomnice bol privezený štýlový hudobný altánok v secesnom štýle. Priviezli ho sem po 6 rokoch od uskutočnenia výstavy konanej v Budapešti pri príležitosti tisícročného výročia vzniku Uhorska. 

1902
: v tesnej blízkosti už existujúceho jazierka bol na základe projektu významného dobového projektanta Gedeona Majunkeho vystavaný evanjelický kostol v štýle ktorý bol typický pre alpské krajiny. Obe sakrálne stavby sa nachádzali pri tzv. Bethlenovej promenáde.

 

1905
: svoju prevádzku začal, na tú dobu, jeden z najluxusnejších lomnických veľkohotelov – hotel Palace (tiež aj hotel Palota; v roku 1918 bol na počesť hlavného mesta vtedajšej mladej republiky premenovaný na Grandhotel Praha).

1905/ 06
: pre zimnou sezónou bola v hoteli Palace zriadená požičovňa saní, lyží, toboganov a skeletonov a neskôr aj bobov. Okrem týchto zimných športových „výdobytkov“ vlastnili štátne kúpele niekoľko párov sedmohradských koní, ktoré sa využívali pre milovníkov skijöringu (je to športová lyžiarska aktivita, pri ktorej je lyžiar ťahaný koňom. Veľmi populárny je v regióne svojho vzniku – Škandinávii). V tejto sezóne sa začalo aj s úpravou svahu pod hotelom, ktorý slúžil pre potreby lyžiarov a sánkarov.

1906
: otvorenie hotela Palace (Grandhotel Praha) bolo významným impulzom pre rozvoj zimných športov v tejto časti Vysokých Tatier. Práve v tomto roku bola miesta lesná hospodárska cesta upravená na prvú sánkarskú a bobovú dráhu.

1908
: tento rok sa niesol v duchu celouhorského primátu. V Tatranskej Lomnici bolo otvorené prvé golfové ihrisko na území Uhorska! Aj keď je potrebné uviesť informáciu, že prvýkrát sa golf pod Tatrami hral už v roku 1906! 

1909
: pôvodná sánkarská dráha bola nahradená novou, v tom čase najdlhšou bobovou dráhou v Európe s mechanizovaným elektrickým vlekom. Jej dĺžka bola 4 km a bola určená nielen pre boby ale taktiež aj pre sane.

1911
: dobudované železničné prepojenie Tatranskej Lomnice so Starým Smokovcom.

1915
: nástup vojny mal samozrejme dopad aj na tento tatranský región. Aj keď to síce nebol priamy dopad, značná časť lôžkovej kapacity hotelov a ďalších ubytovacích zariadení bola „skonfiškovaná“ a začala sa používať ako vojenské lazarety. Ďalšie ubytovacie kapacity začali slúžiť pre lyžiarsky výcvik horských oddielov rakúsko-uhorskej armády.

1915
: s týmto rokom sa spája vyčíňanie obrovskej novembrovej víchrice, ktorá zničila takmer všetok drevinový porast v Lomnici a jej okolí. Po tejto udalosti sa začalo pri výsadbe parkových rastlín experimentovať aj s importovanými druhmi cudzokrajných rastlín (napr. alpské rododendrony).

1919
: lomnický športoví nadšenci obnovili a rozšírili golfové ihrisko

1921
: otvorené prvé „detské sanatórium“, v skutočnosti skôr zotavovňa bez poskytovaných lekárskych služieb. Otvoril ho bývalý riaditeľ Popradskej meštianskej školy J. Hron. Neskôr (v roku 1930) ho rozšíril o objekt dnešného Švermova.

1921
: prevádzku začala prvá lekáreň, ktorú otvorila trnavská lekárnička PhDr. Margareta Peterová.

1923
: prevádzku ukončila bobová dráha a v rovnakom roku začal fungovať prvý skokanský mostík.

1924
: svoje služby začal poskytovať prvý zubný lekár. Bol ním Alexander Fuchs a svoju zubnú prax si otvoril v budove Kussmannovho bazáru.

1925
: prevádzkovatelia bobovej dráhy boli nútení pristúpiť k likvidácii opotrebovaného mechanizmu. Alternatívnym pohonom a dopravným prostriedkom pre sánkarov sa stali ťažné kone. V rôznych modifikáciách táto dráha fungovala až do roku 1977.

1925
: zástupcovia Veľkej Lomnice vybudovali na svojich pozemkoch v intraviláne Tatranskej Lomnice hostinec Spišský domov. Bola to menšia stavba so 7 hosťovskými izbami a reštauráciou. Časom ho volali aj hostinec Metzger (podľa priezviska jeho prevádzkovateľky).

1927
: v Tatranskej Lomnici začal pôsobiť lyžiarsky tréner Aladár Thern.

20-te a 30-te roky
: rozšírené tenisové dvorce sa v zimných mesiacoch menili na ľadovú plochu. V 20. rokoch 20. storočia na nich trénoval aj majster sveta v krasokorčuľovaní mužov švéd Gillis Grafströem (zlatá medaila Antwerp 1920Chamonix 1924 a St. Moritz 1928) a roku 1933 taktiež chýrna nórska krasokorčuliarka a filmová herečka Sonja Henie (zlatá medaila St. Moritz 1928Lake Placid 1932 a Garmisch-Partenkirchen 1936).

1930
: E. Loisch vo svojej novopostavenej vile (Loischova vila) zriadil zotavovňu pre dospievajúce dievčatá. Popri rekreácii tu dievčatá dostávali aj ďalšieho vzdelania – lekcie z cudzích jazykov, literatúry, hudby a výtvarného umenia. (neskôr sa premenovala na vilu Jahoda).

1931
: namiesto zrušenej konskej dostihovej dráhy pri Veľkej Lomnici bol v tomto roku zriadený a daný do prevádzky nový konský parkúr priamo na okraji T. Lomnice. Rok 1931 je aj rokom vzniku miestneho futbalového ihriska.

1931
: v blízkosti pôvodne postaveného hostinca Spišský domov bola postavená väčšia dvojpodlažná stavba so 45 izbami a s rovnakým názvom – Spišský domov.  Išlo o rekreačný penzión, ktorého prosperitu podporovala skutočnosť že o sedem rokov neskôr (1938) ho rozšírili o ďalšie – tretie poschodie. Po roku 1948 prešli obe stavby pod správu socialistických odborov – organizácie ROH. V súčasnosti sú to penzióny Volga a Encián.

1931
: MUDr. František Bělín rozšíril Pejacsevichovu vilu, ktorú od pôvodných majiteľov odkúpil v roku 1925, o nový trakt a vytvoril tak penzión – ozdravovňu s 25 izbami, ktorej prevádzku osobne odborne zastrešoval. (Po znárodnení až do obdobia reštitúcie sme túto stavbu poznali ako Pokrok. V súčasnosti sa volá penzión Bělín).

1932
: začiatok uplatňovania funkcionalistických prvkov pri výstavbe nových ubytovacích kapacít. Zemská životná poisťovňa z Brna sa rozhodla postaviť nové rekreačné zariadenie, ktoré dostalo názov Jubilejná zotavovňa Morava. (V súčasnosti je to hotel Morava, ktorého meno sa od roku 1955 spája s natáčaním známej a pre mnohých aj kultovej československej veselohry „Anděl na horách“).

 

1936
: v roku 1923 odstavená bobová dráha bola nahradená novou modernejšou variantou. V tomto roku sa v Tatranskej Lomnici začal hrať aj curling.

1936
: chrudimská spoločnosť Wiesner začala s výstavbou visutej lanovej dráhy na Lomnický štít. Trasa bola rozdelená na dva samostatne poháňané úseky. Na spodnom (dolnom) úseku z T. Lomnice na Skalnaté pleso, premávali dve kabínky pre 30 cestujúcich (plus jeden sprievodca). Režim ich prevádzky bol kyvadlový a miestom, kde sa obe kabínky míňali bola medzistanica Štart, ktorá vyrástla neďaleko nástupu (štartu) na sánkarsku a bobovú trať.

1937
: do prevádzky bola daná spodná (dolná) časť visutej lanovej dráhy. Údolnú stanicu postavili pri Grandhoteli Praha. Horná stanica vyrástla na výraznom morénovom vale pri Skalnatom plese. Obe stavby boli postavené na základe projektov významného slovenského architekta, Dušana Jurkoviča. 

1937
: k hotelu Lomnica bola pristavená terasa. V priestore pod ňou našli svoje nové pôsobisko predajne kozmetiky, textilu, hračiek a suvenírov, holičstvo a kaderníctvo. V prízemnej predajni otvára svoj obchod s obuvou a galantériou už vtedy známy obchodník Baťa.

1937
: založená prvá jednotriedna škola ktorá začala fungovať v priestoroch Loischovej vily.

1937
: bol založený Golfklub Tatranská Lomnica.

1938
: charita kúpila Cornidesovu vilu, (jej neskorší názov – vila Stále zdravie) a zriadila v nej rekreačný domov pre členov YMCA.

zdroj:
Vysoké Tatry na Starých pohľadniciach: Bohuš ml. Ivan, vydavateľstvo Dajama, 2007
Tatranská Lomnica – história: Bohuš st. Ivan, web: Astronomický ústav SAV

error: